Streda, 30.11. 2008
Ahoj Denník,
Som na prvý pohľad jednoduchý kus papiera. Vlastne, moje priateľky už poznáš. Práve ony mi poradili, aby som si Ťa začala písať. Mám síce dosť dobrú pamäť, no keďže vždy zažívam niečo nové, kapacita môjho mozgu sa stále zmenšuje. Preto dúfam, že vďačne budeš počúvať moje radosti i starosti a staneš sa mojím verným priateľom.
Štvrtok, 1.12. 2008
Začal sa nový rok a tak začínam i ja. Práve dnes som sa nasťahovala do nového domova. Nie je to pre mňa nič nezvyčajné, pretože na častý presun som si už zvykla. No predsa je tu niečo výnimočné. V mojom klasickom dome mi je väčšinou tesno, no teraz môžem pokojne dýchať, lebo si len tak pohodlne ležím vo veľkom trezore. Je v ňom miesto aj pre ďalších priateľov. Kiež by tak prišli!!!
Piatok, 2.12.2008
Dnes som prežila nečakaný deň. Ani som sa nestihla udomácniť a už som sa ocitla v rukách sedemdesiatročnej pani Zity. Ani si nevieš predstaviť, aké muky som prežívala, keď táto starena uskutočnila svoje plány. A vieš čo mi urobila? Uväznila ma. Vraj nech mám svoj stály domov. Tá však o domove nič nevie. Nebola láskavou matkou, ako by sa to možno zdalo, ale mučiteľkou. Div ma ihlami nepopichala, keď ma zašívala do vankúša. Ty však dobre vieš, že ja potrebujem voľnosť a slobodu. Tú nebudem mať ani v noci, lebo keď ma pripučí tou svojou hlavou, asi zomriem. Verím, že to nejako prežijem a že Ti zajtra budem môcť povedať niečo veselšie.
Sobota, 3.12.2008
Dnes mala pani Zita návštevu. Prišla jej vnučka Laura. Keď som začula, že od babky žiada čokoládu, hneď sa mi rozbúchalo srdce. A tak ma vďaka nej vypustila z tej tesnej a nepríjemnej klietky. Dievčatko si ma s radosťou zobralo do rúk a cupkalo do najbližších potravín. A už som bola medzi svojimi. O pár minút si ma však privlastnil už štrnásťročný Fero, ktorý ma drasticky schmatol a len-len že ma nezničil. No to som ešte netušila, čo sa so mnou stane o pár sekúnd. V tej chvíli som si priala, aby som bola v rukách niekoho iného, no zrazu som spadla do veľkej kaluže. Mala som pocit, že už je so mnou koniec. Teraz tu len čakám na vysloboditeľa.
Nedeľa, 4.12.2008
„Ach, som to ja ale utrápené a nešťastné stvorenie. Je mi zima a mám len Teba, denníček. “
Toto som si povedala hneď ráno, no ešte že sa to onedlho zmenilo. Konečne si ma všimol sympatický pán. Keby som mala tú odvahu a keby rozumel môjmu jazyku, určite by som mu poďakovala za záchranu svojho života. Teraz môžem pokojne zaspať, aby som Ti zajtra porozprávala o mojom ďalšom dobrodružstve.
Pondelok 5.12.2008
S dneškom som bola celkom spokojná. Nezmenila som svoje pôsobisko a navyše som sa spriatelila i s desať, dvadsať, či dvesto alebo tisíckorunáčkami. Sme fakt dobrí kamaráti. Máme si čo povedať.
Utorok, 6.12.2008
Keď mi dnes ráno môj pán povedal, že bude riskovať, ešte som netušila o čo pôjde. Hazard a dobrodružstvá, to je moje a tak som sa celkom tešila. Onedlho som už bola v jednej zo stávkových kancelárií. O pár minút som už obšťastňovala výhercu hoci nie veľkej, no predsa potešujúcej sumičky. Šťastie však netrvalo dlho, aspoň pre mňa nie. A asi ani pre môjho majiteľa. V jeho dome som totiž musela počúvať ustavičné hádky. So svojou manželkou sa priam bili o mňa i o mojich najlepších spoločníkov. A tak mám dôvod na plač. Čo povieš? Som znechutená. Najradšej by som sa niekam vyparila alebo prežila noc i vo vrecku nejakého osamelého a zlého človeka. Pokojne by zaspal a ja by som nemusela počúvať tie hlúposti.
Toto snáď nie sú pre Teba žiadne hlúposti. Verím, že ma chápeš, no dnes už budem končiť, pretože si potrebujem oddýchnuť.
Streda, 7.12.2008
Dnes som sa v správach dozvedela, že spolu so svojimi súrodencami korunačkami končím. Pre spoločnosť už nie sme atraktívne a žiadané. Vzhľadom na moju dobrodružnú povahu to považujem za dosť veľkú tragédiu, no na druhej strane, vo svojom živote som toho prežila toľko, že by som si už mohla dopriať pokojnejší život. Mám však obavy zo svojej budúcnosti a úprimne neviem, či skončím v smetnom koši alebo v domove dôchodcov. Snáď ti o mojej púti budem môcť napísať aj zajtra.
Pondelok, 1.1.2009
Myslím, že som konečne našla svoj domov, v ktorom sa cítim šťastná a znovuzrodená. Svoj zaslúžený dôchodok si užívam vo vitríne jedného z numizmatikov. Konečne som obdivovaná ním aj jeho kamarátmi – pamätníkmi, ktorí na mňa s nadšením spomínajú. Radosť majú aj jeho deti, ktoré si ma zvedavo obzerajú. Vychutnávam si vôňu vonných sviečok, počúvam aktuálne správy zo sveta a teším sa z toho, že som prenechala svoje miesto Eurovkám. Tak trošku im závidím, pretože môžu cestovať po celej Európe, no snáď sa i ja raz s nimi skamarátim, keď si ma môj pán zoberie na výlet so sebou niekam do zahraničia. To je však už ďalší príbeh, ktorý snáď do svojho denníka zapíšu moje euro sesternice.